Kontakt:

Anketa:

Napíšte nám:

História

Obec Vyšná Hutka sa rozprestiera na brehu rieky Torysa, ktorá okolo nej celkom preteká. O jej vzniku a pôvode sa dá predpokladať len z ústneho podania, pretože sa nenašli nijaké dokumenty. Terajší obyvatelia obce nie sú pôvodní obyvatelia, nakoľko sa títo prisťahovali na miesto , kde už raz bola osada, alebo obec zvaná Hutka – Fakov. Jej pôvodní obyvatelia sa zamestnávali čiastočne v poľnohospodárstve, ale väčšina z nich pracovala v hutách, liali železnú rudu. Pozostatky týchto hút sa našli ešte pred 150 rokmi pri rieke Torysa pri moste. Od toho sa vysvetľuje aj názov obce huta- Hutka.

Okolo roku 1600 tu postihlo pôvodných obyvateľov veľké nešťastie, ktoré rozhodlo o ďalšom osude obce. Obec sa zosypala zo svahu na ktorom stáli domy . Otrasom sa rozbúrala celá obec. Títo obyvatelia sa potom odsťahovali z dediny na neznáme miesto. O tom ako dlho stála táto obec, koľko tu bývalo rodín a odkiaľ brali rudu, čo robili s výrobkami a ako žili sa nezachovali žiadne správy. Toto boli pôvodný obyvatelia, ktorí boli usadení v rozlohe terajšej obce.

Druhý obyvatelia sa prisťahovali okolo roku 1700 a to na výzvu grófa z obce Barca, okres Košice- Bartaya, ktorý mal v tomto priestore svoj pánsky majetok a les. Prvá prisťahovaná bola rodina Truhanová z obce Fakľovce, ďalej prišla rodina Poprocká z Poproča a rodina Nosáľová a Janočková z Bačkovika. To boli prvé rodiny, ktoré sa v obci usadili. Tieto prvé rodiny začali upravovať pozemky, aby boli vhodné na stavbu domov a hospodárskych budov. Po nich prichádzali ďalší prisťahovalci, takže okolo roku 1800 bolo v obci usadených asi 12 sedliackych rodín. Obyvatelia obce sa zamestnávali poľnohospodárstvom. Robili na pánskom grófa Bártaya, ktorý im dal za prácu obrobiť pre seba niekoľko rolí. Boli poddaní a pracovali od svitu do mrku. Na svojom mohli pracovať až potom keď odrobili na pánskom. Boli závislí na vôli pána. Bývali v drevených domoch pokrytých slamou. Boli to rýdzi Slováci , hovorili po Slovensky- nárečím. Chlapi a ženy nosili na nohách bačkory. Chlapci nosili odev z tkaného súkna ( kološne), a ženy zasa dlhé sukne tiež len z plátna.

Po revolúcií z roku 1848- 1849 sa začína nový život v obci. Zrušením poddanstva a povinnej práce na panskom sa sedliaci stali slobodnými. Po dlhých rokoch ťažkej práce si konečne mohli obrábať svoje vlastné polia. Sociálne pomery po revolúcií sa zlepšovali každým rokom. Ani obec neobišlo obdobie kedy muži odchádzali do Ameriky za vidinou zárobku a ťažkou prácou v baniach. No nie každý mal šťastia boli aj taký čo si zarobili, iba na cestu domov. Od čias košutovej revolúcie začína aj zmena krojov v obci. Ženy nosili krátka sukne pestrých farieb, biele pančuchy a čižmy. Vo vlasoch mali zapletené široké farebné stužky. Vydaté ženy mali na hlave ,, konte´´ . Chlapi nosili súkenné šaty a tiež čižmy. V obci sa rozprávali len po Slovensky aj v krutých časoch maďarizácie. Veľmi radi spievali aj do práce odchádzali so spevom. V nedeľu po obede sa dievčatá a chlapci schádzali pri pažiti, spolu sa hrávali, žartovali a vyspevovali slovenské ľudové piesne. Najobľúbenejším tancom bol čardáš a polka. Počas prvej ČSR poľnohospodárstvo a poľnohospodárska výroba v obci prekvitala tak, ako nikdy predtým.

V roku 1933 bola založená a zriadená ľudová škola hospodárska s povinnou dochádzkou žiakov od 14. 16 roku. Vyučovalo sa najviac hospodárskym predmetom, tiež aj praktickým predmetom v školskej záhrade. Od 1 septembra 1948 bola zavedená povinná 9- ročná školská dochádzka, a 10 februára bola zriadená neúplná stredná škola s obvodom obce Nižná Hutka. Slávnostné otvorenie bolo v roku 1949. V roku 1955 sa začala výstavba kultúrneho domu, ktorý slúži obci dodnes.

18. Decembra 1955 sa začala elektrifikácia v obci. Na práci sa podieľali aj miestny obyvatelia, ktorý pomáhali elektrikárom. Práce boli ukončené 21. Apríla 1956. V roku 1974 sa zlúčila škola v obci so školou v Krásnej nad Hornádom a tak deti dochádzali do školy v Krásnej nad Hornádom. V tomto roku sa začalo so stavbou nového kultúrneho domu.

V roku 1986 sa Vyšná Hutka zlúčila s Nižnou Hutka v obec Hutka časť Vyšná a Nižná Hutka. Sídlo úradu miestneho národného výboru bolo v Nižnej Hutke. V roku 1990 sa toto zlúčenie obcí rozpadlo, keďže neprinieslo žiadny úžitok ani jednej obce. A tak sa v tomto roku stal starostom obce Vyšná Hutka Viliam Miko. V roku 2001 sa v obci založila ženská spevácka skupina Hutčanka, ktorá sa zúčastňuje na rôznych vystúpeniach a súťažiach. V tomto roku skupina oslavuje svoje 10. Výročie od jej vzniku. V súčasnosti má obec 434 obyvateľov.